Druhého zbadám nasledujúce ráno. Uškŕňa sa na mňa hneď vedľa Ponte Milvio. Za posledných pár dní som okolo prešla zo štyri razy. Prisahala by som, že tam včera ešte nebol. Ale dnes tu je, červený, viditeľný zďaleka.
Čo to vlastne je? Snažím sa vyhrabať v pamäti informácie od Marca. Vyskytuje sa to vo viacerých mestách, autor je tuším Francúz a marí sa mi, že nám bol spomenutý aj Montpellier. Ale ako sa tá potvora volá?
Večer pomáha google. Ak človek pozná meno, informácie sa hľadajú ľahko. Lenže ako zadať do vyhľadávača obrázok, aby som sa dopracovala k menu? Hm... čo to len môže byť? Trochu mi to pripomína pavúka, ale to asi nebude správne. Mozaiková potvora tiež nie. Nakoniec pri nejakej kombinácii slov mozaika, street art a Montpellier ujo google vypľuje obrázok podobný tomu môjmu a potom je už hľadanie jednoduchšie.
Space invaders - mozaiky inšpirované video hrami s nízkym grafickým rozlíšením, čítam. Jednotlivé kocky mozaiky predstavujú pixely. To som nemohla tušiť, pretože v čase, kedy frčali podobné počítačové hry, som snáď o počítači ani nepočula a vrcholom techniky bola pre mňa kalkulačka. Vlastne aj dnes môj vzťah k počítačovým hrám končí pri tetris.
Z internetu sa ďalej dozvedám, že mozaiky autora s prezývkou Invader sa nachádzajú asi v 40 mestách. Takže možno som už niekde nejakého videla, len som netušila, o čo sa vlastne jedná. Rím však na zozname miest chýba. Buď zoznam nie je dostatočne aktuálny, alebo sa už falšuje aj pouličné umenie.
Rozmýšľam, či sa mi podarí ešte nejakého invadera objaviť. Vravím si, že by som sa pri prechádzkach po Ríme mala viac pozerať po múroch a nie po tmavookých Rimanoch. A ono to funguje, nachádzam ďalšieho na Piazza del Popolo. Samozrejme, tiež som už niekoľkokrát nevšímavo prešla okolo.
Nasledujúci večer pokračujem v získavaní informácií. Po zadaní hesla „space invader Rím" mi vyhľadávač ponúkne niekoľko článkov, v ktorých sa talianski blogeri zamýšľajú nad tým, či Invader naozaj zavítal do večného mesta a kde všade možno vidieť jeho mozaiky. A v diskusiách sú uvedené ďalšie miesta.
A tak niekoľko invaderov nachádzam vďaka internetu. Napríklad veľkého žltého na Porta Portese alebo jedného cestou k Vatikánskym múzeám.
Niektoré ulice uvedené v diskusiách som si zapamätala, no mozaiku som nenašla. Možno už neexistuje, možno som si ju len nevšimla, hoci som kukala na všetky strany. A pýtať sa by bolo dosť divné. „Viete, hľadám mozaiku, niekde na múre na tejto ulici, asi 20-30 centimetrov veľkú, ale možno meria viac. Pravdepodobne má tvar obdĺžnika, no môže byť aj okrúhla. Dvoj až troj, prípadne mnohofarebná..." Radšej to neskúšam, stačí, že občas na mňa okoloidúci divne pozerajú, keď si invaderov fotím. A aj tak mám väčšiu radosť z tých, ktorých som našla sama.
Kvôli tomuto som dokonca vystúpila z autobusu. Veď príde ďalší, no nie?
A kým čakám, môžem porozmýšľať, do akého mesta pôjdem invaderov hľadať najbližšie.
