Pobrežím Hornej Normandie

Autor: Mária Madárová | 19.9.2012 o 8:03 | (upravené 21.9.2012 o 9:24) Karma článku: 13,12 | Prečítané:  994x

Po pristátí na letisku sa celé osadenstvo lietadla poberá na autobus do Paríža. Na zastávke do Beauvais stojíme osamelé, spoločnosť nám robí len jeden z miestnych obyvateľov. Po príchode autobusu zisťujeme, že drobné pripravené na lístok sú nám zbytočné. Šofér si vytiahne z uší slúchadlá, poklepe po mašinke na lístky a akoby mimochodom oznámi, že došla páska. Takže dnes sa jazdí grátis.

Večer si zvonku prehliadneme katedrálu, ktorá nebola nikdy dostavaná do plánovaných rozmerov, prejdeme sa vyprázdnenými ulicami, a ráno sa prebúdzajúcim mestom poberáme na železničnú stanicu. Smer Paríž. Na chvíľu. Tak akurát na prestup medzi stanicami a na raňajky v kaviarničke. A potom už mierime na severozápad, do Le Havre. V podstate sme ten Paríž mohli aj vynechať, ale spojenie jednotlivých regiónov akosi vedie cez hlavné mesto.

P9123064.JPG

Normandia nás víta slnečným počasím. A samotný Le Havre má pre nás niekoľko prekvapení. Mesto je opisované ako nezaujímavé, betónové, bez historických pamiatok. Počas vojny si totiž vytrpelo svoje. Po vojne bolo centrum pod vedením architekta Augusta Perreta opätovne vybudované na ruinách pôvodných budov. Dokonca je zapísané v Unesco - ako príklad povojnového urbanistického plánovania.

P9133072.JPG

Ulice sú široké a pravouhlé, lemované obytnými domami zo železobetónu. Mesto však pôsobí vzdušne a má zvláštny pôvab, prispieva k tomu aj dostatok zelene, fontánky, upravené námestia a vodné plochy.

P9133074.JPG

P9133080.JPG

P9133082.JPG

Prichádzame ku kultúrnemu centru nazývanému Vulcano. To je dielom Oscara Neimeyera a viac ako sopku nám pripomína ricottu alebo spodnú časť chladiacej veže atómového reaktora. Ale do tohto mesta sa ideálne hodí.

P9133076.JPG

P9133081.JPG

Katedrála Notre-Dame zo šestnásteho storočia ako jedna z mála budov prežila bombardovanie.

P9133087.JPG

P9133084.JPG

Kostol svätého Jozefa je ďalšou z Perretových stavieb, pamätník piatim tisíckam civilistov, ktorí zahynuli počas vojny. Stometrová veža sa týči nad mestom, vchod do kostola pripomína vjazd do podzemných garáží, no vo vnútri opäť prekvapí. Veža je dutá, steny pôsobia ako drevené a svetlo prichádzajúce množstvom malých okienok vytvára farebnú mozaiku. Na nástenke v kostole je možné pozrieť si fotky zbombardovaného mesta, odpratávanie trosiek i výstavbu kostola.

P9133101.JPG

P9133097.JPG

Popri ústí Seiny sa tiahne prístav, druhý najväčší vo Francúzsku, no my mierime opačným smerom, na pláž. Je práve odliv, more ustúpilo a odhalilo široký pruh piesku plný plytkých jazierok a potôčikov s vodou zohriatou slnkom. Samotný Atlantik takú príjemnú teplotu nemá, celkom mi stačí po kolená, ale zopár kúpania sa chtivých otužilcov sa tu nájde. My sa radšej usádzame do pohodlných kresielok na plážovú promenádu a pri dobrom víne pozorujeme okoloidúcich, cyklistov, čajky a lode na horizonte. A skupinky hrajúce pétanque. Na bedminton je tu príliš veterno.

P9133090.JPG

Nasledujúce popoludnie pláž ponúka úplne inú scénu, ovládnu ju kitesurferi. Plavci zmizli, je tu len množstvo farebných polmesiacov vo vzduchu a športovcov svištiacich si to na doske popri brehu. Nádherný pohľad.

P9143212.JPG

P9143221.JPG

Autobusom po pobreží sa vezieme na sever, do mestečka Étretat. Učupené medzi útesami, s malou plážou, hojne navštevované turistami. Od pláže sa oboma smermi dvíhajú stometrové skalné útesy.

P9143201.JPG

P9143174.JPG

P9143131.JPG

Vyberáme si jednu zo strán a začíname výstup. Prichádzame ku kostolíku, za ním sa nachádza pamätník letcom, ktorí sa neúspešne pokúsili preletieť Atlantik.

P9143173.JPG

P9143170.JPG

Pokračujeme chodníkom tiahnucim sa na vrchole útesu. Obďaleč ležiace kravy znudene prežúvajú a pozorujú turistov.

P9143148.JPG

P9143141.JPG

P9143145.JPG

P9143143.JPG

Je zamračené, miestami jemne prší, nad morom visia ťažké mraky a fúka silný vietor. Živly ukazujú svoju silu. A sto metrov pod nami more bojuje so skalou.

P9143144.JPG

P9143146.JPG

P9143149.JPG

Schádzame na pláž a vyberáme sa na útesy na opačnej strane. Aj odtiaľto sú výhľady rovnako príťažlivé.

P9143197.JPG

P9143179.JPG

P9143176.JPG

P9143182.JPG

Pohľady na mestečko i biele útesy sú úžasné, počasie dotvára atmosféru. Prijala by som síce aj trochu slnka, ale oblaky, dážď a vietor dokonale vystihujú drsnú krásu tohto kraja.

P9143180.JPG

P9143188.JPG

P9143190.JPG

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?