Janov – Kolumbovo mesto

Autor: Mária Madárová | 3.9.2014 o 9:01 | (upravené 9.9.2014 o 11:29) Karma článku: 9,87 | Prečítané:  808x

Prístavné mesto, ležiace na pobreží Ligúrskeho mora rozhodne nepatrí k typickým dovolenkovým cieľom. Ale keď sa už človek nachádza neďaleko, bola by škoda nezastaviť sa tu aspoň na jeden deň.

Metropola Ligúrie  je známa ako rodisko snáď najslávnejšieho moreplavca a objaviteľa Ameriky  – Krištofa Kolumba. Jeho socha nás víta sotva vyjdeme von zo staničnej budovy. V meste sa nachádza aj jeho údajný rodný dom. No vyzerá dosť zanedbane...

Janov je tak trochu iné Taliansko. Nájdu sa tu typické oranžové obytné domy so zelenými okenicami a bielizňou sušiacou sa na šnúrach naťahaných medzi oknami, no vďaka prístavu sa v uliciach pohybuje omnoho viac prisťahovalcov ako v iných talianskych mestách. A tí si žijú vo svojom vlastnom svete. Pocítime to hneď na úvod našej prechádzky, keď odbočíme z hlavnej ulice a vnoríme sa do úzkych spletitých uličiek. Slnečné lúče hádam ani nepreniknú na zem, budovy pôsobia ošarpaným dojmom, všetko je tu tak trochu chaotické a Talianov či turistov nejako nestretávame. Okoloidúci i predavači sú na originál Talianov trochu pritmaví, človek by aj zabudol, že je v Taliansku. No vzápätí nás dvojica talianskych občanov v uniforme karabinierov upozorňuje, aby sme si v tejto štvrti dávali pozor na osobné veci...

Vynárame sa na denné svetlo a mierime k janovskej katedrále svätého Lorenza. Cestou sa ešte zastavíme pri miestnych pouličných umelcoch.

A potom pokračujeme kam nás ulice mesta zavedú. Širokými bulvármi i úzkymi uličkami, bez konkrétneho cieľa. Až prídeme do prístavu, kde kotvia obrovské turistické kolosy, jachty tých bohatších i repliky historických lodí. Na promenáde sa predávajú kabelky najrôznejších značiek – priamo pod ceduľou oznamujúcou, že predaj falošných výrobkov je trestný čin a kúpa falzifikátu sa trestá pokutou až do výšky 7000 eur.

Po večeri si návštevu prístavu zopakujeme a zisťujeme, že práve tento večer sa koná noc múzeí. Za zlacnené vstupné si ideme pozrieť námorné múzeum Galata a jeho najväčšiu atrakciu – ponorku S518 Nazario Sauro, skonštruovanú v roku 1976, ktorej služba vlasti sa skončila pred viac ako desaťročím. V múzeu vyfasujeme prilby a audiosprievodcu a za všeobecného nadšenia vstupujeme do ponorky odstavenej na nábreží pred múzeom. Význam prilby pochopím hneď  po vstupe, keď  si v priebehu piatich minút udriem hlavu aspoň trikrát.

Som v ponorke po prvý raz v živote a prehliadka je to veľmi zaujímavá. Riadiace systémy, priestor pre torpédo, periskop, ktorým sa môžeme pozrieť na nočné mesto nad nami. No aj priestory pre posádku – postele, na ktorých ste len vystriedali iného námorníka, keď išiel do služby, úsporné hygienické zariadenia. Nezávidím námorníkom, ktorí tu slúžili. Klaustrofóbiou rozhodne trpieť nemohli...

Ráno sa ideme pozrieť na mesto z výšky. Ale nie z nejakej veže, pozemnou lanovkou, ktorá premáva ako súčasť MHD, sa vyvezieme do kopcov, na vyhliadku nad Janov. Až pri pohľade odtiaľto si človek uvedomí rozľahlosť prístavu, vďaka ktorému Janov prekvital už v stredoveku. A monumentálnosť plávajúcich miest, vedľa ktorých sa obytné domy zdajú maličké.

Kolumbus by sa divil, ako sa jeho rodné mesto zmenilo...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?