Začíname v mestečku s rovnakým názvom ako nesie alpské jazero. Je ešte relatívne skoro a my nastupujeme na maličkú loďku. Veľká turistická by sa v túto hodinu ešte nenaplnila. Okrem našej skupinky a dvoch či troch miestnych sa ňou plaví len japonský manželský pár.
Po čerstvých croissantoch na raňajky sa vraciame do prístavu a tentokrát nastupujeme na veľkú turistickú loď. Tá sa pomaly plaví jazerom, občas zastaví na jednej či druhej strane, turisti na palube sa striedajú. V ktoromsi mestečku pristúpia aj naši známi Japonci, počas dňa ich ešte niekoľkokrát stretneme.
Počas plavby pozorujeme okolie – malé dedinky, domčeky šplhajúce sa do kopcov, hotely, prístavy... Občas nás minie oproti sa plaviaci trajekt.
Vystupujeme v mestečku Bellagio, ktoré sa nachádza presne uprostred otočeného vodného ypsilon tvoriaceho jazero Como.
Po krátkej prechádzke a dobrom obede opäť nastupujeme na palubu lode a pokračujeme ďalej na sever. Dedinky na pobreží sa striedajú s mondénnymi hotelmi a v diaľke sa do oblakov noria zasnežené vrcholky Álp.
Zastavujeme sa v mestečku Bellano. Posádka šikovným pohybom hodí lano na kôl, pritiahne loď k brehu a spustí lávku umožňujúcu nástup a výstup cestujúcich. Po krátkej prechádzke mestečkom je naším cieľom tiesňava Orrido. Kaňon vyhĺbila riečka Pioverna a je len niekoľko stoviek metrov dlhý, taká nenáročná turistická vychádzka ponad rieku a vodopády.
A potom už nastáva čas preplaviť sa späť do mesta Como. Jazero sa síce tiahne ďalej na sever a stálo by za to ísť sa tam pozrieť, no deň má predsa len limitovaný počet hodín.
Nasledujúce ráno sa ešte prejdeme Comom a potom navštívime vyhliadku nad mestom. Dedinka sa volá Brunate a za bežných okolností sem premáva pozemná lanovka. Tá je však v čase našej návštevy v rekonštrukcii a namiesto nej vozí miestnych i turistov mikrobus. Síce mám pocit, že sa v tých serpentínach nemôže ani vytočiť, no nakoniec sme bezpečne hore. Pohľad na mesto i jazero je odtiaľto krásny.
