Čarokrásne Algarve

Autor: Mária Madárová | 17.8.2016 o 9:11 | Karma článku: 6,23 | Prečítané:  980x

Najjužnejší región Portugalska, s krásnymi plážami, vysokými útesmi, mestečkami s úzkymi uličkami a dobrým jedlom.

Blížime sa k Atlantiku. Smer juhozápad. Najviac ako sa len dá. Na myse Svätého Vincenta, najjuhozápadnejšom výbežku európskej pevniny, sa nachádza maják s červenou strechou. Tu začínajú portugalské (i celoeurópske) turistické a cyklistické trasy. A v miestom turistickom obchodíku dostať suveníry s nápisom „Bol som na konci sveta“. Ďalej sa už suchou nohou veľmi nedá.

O pár kilometrov ďalej leží mestečko Sagres s vojenskou pevnosťou vybudovanou nad morom. Vlastne to ani nie je pevnosť v pravom zmysle slova, opevnený je viac menej len vstup na polostrov, z troch ostatných strán ponúka prirodzenú ochranu more. A tak sa ďalej pozdĺž útesov tiahne už len turistický chodník, ktorý ponúka panoramatické výhľady. V areáli okrem iného nájdete kostol zasvätený svätému Vincentovi a „kompas“, kruh s priemerom viac ako 40 metrov, objavený až v dvadsiatom storočí. Predpokladá sa, že kompas slúžil ako pomôcka pri výučbe v námornej škole, no dôkaz o tom chýba.

Samozrejme sa ideme pozrieť aj na atlantické pláže otočené na západ a ukryté medzi útesmi. Slniečko síce intenzívne pripeká, ale voda je začiatkom leta ešte chladná. A oveľa teplejšia nebude ani koncom leta, predsa len sa jedná o otvorený oceán. Takže mi celkom stačí otestovať teplotu vody po kolená. Väčšina návštevníkov pláže to vidí podobne, len sem tam sa nájde nejaký odvážlivec, ktorý sa do oceánu namočí celý. Výnimku tvorí skupina surferov v neoprénoch.

Keďže portugalské pobrežie je otočené na západ, kde inde by si mal človek vychutnať západ slnka nad oceánom, ak nie práve tu. Mierime k útesom nad jednou z pláží neďaleko mestečka Aljezur. Bohužiaľ práve dnes nie je na oblohe nad morom ani obláčik a tak samotný západ slnka nie je rozprávkovo farebný. Takže skôr ako do diaľky hľadíme nadol, kde sa pod útesmi pri odlive vynárajú zaujímavé ornamenty porastené chaluhami.

Centrom západnej časti regiónu Algarve je Lagos, mestečko s promenádou popri rieke. Nechýbajú biele kostolíky, domy obložené farebnými kachličkami a samozrejme turistické obchodíky a reštaurácie.

Voda v mori je tu o čosi teplejšia ako na západnom pobreží, ale stále osviežujúca. Miestne pláže, ukryté medzi vysokými útesmi, ponúkajú prekrásne scenérie. Pieskovcové skaly hrajú všetkými farbami, v popoludňajšom slnku sú odtiene ešte intenzívnejšie. A komu sa nechce kúpať, môže čas tráviť zbieraním mušlí alebo pozorovaním krabov na skale.

Útesy si ideme pozrieť aj z morskej strany. Naskakujeme na lodičku ku kormidelníkovi Vascovi. Ten napriek výraznému odlivu a vlnám dotiahne svoju loď až takmer na pláž.  A potom nás berie pozdĺž pobrežia až k výbežku Ponta da Piedade. Pomenúva nám jednotlivé skaly, podobne ako sa to robí  v našich jaskyniach s kvapľami, a opatrne sa plaví pomedzi ne. Míňame milencov i Titanic, z pobrežia na nás hľadí pirát. Vlnobitie je celkom silné a hladina mora je kvôli odlivu veľmi nízko, na skalách je pekne vidno pokiaľ bežne siaha voda. Včera sme sa boli prejsť k Ponta da Piedade, aj odtiaľto odchádzali lodičky na prehliadku pobrežia, dnes je nástupný mostík pár metrov nad hladinou.

Najvyšším vrcholom Algarve je Foia, týči sa 900 metrov nad hladinu mora a za dobrej viditeľnosti ponúka pohľady na celý región. Na vrchol sa dá pohodlne doviezť autom, aj keď po trochu kľukatých cestách, no treba rátať s tým, že teplota je tu podstatne nižšia ako na pobreží a vietor na pocitovej teplote tiež nepridá. A turistický dojem z výhľadu kazí aj súbor vojenských a telekomunikačných zariadení, ktorými je vrchol pokrytý.

Vnútrozemské mestečko Silves v ničom nezaostáva za turistickými centrami na pobreží. Neponúka síce pláž, ale nachádza sa tu krásny hrad s vnútorným nádvorím upraveným ako park. A tiež starý rímsky most. Len mi je trochu ľúto, že múzeum v bývalej korkovej fabrike už nefunguje. Portugalsko je najväčší vývozca korku a na miestnych trhoch a obchodíkoch vidíme, že táto surovina sa dá použiť aj inak ako len na zatvorenie fľaše plnej vína.

Neďaleko mesta Pera sa každoročne koná festival, na ktorom sa prezentujú sochy z piesku. Tohtoročnou témou je hudba a tak tu možno nájsť svetoznámych skladateľov, interpretov, ale i sochy týkajúce sa filmovej či regionálnej hudby. Bohužiaľ máme pocit, že téma sa od minulého (alebo možno aj predminulého) roku nezmenila, a na pieskových sochách sa pomaly podpisuje zub času. A počasie. Rozpadá sa nielen Michael Jackson.

Hlavným mestom Algarve je prístavné Faro. Sem prilietajú turisti smerujúci do celého regiónu, ale mesto akoby to nevedelo využiť. Mnohé domy sú opustené, vedľa novostavby sa nachádza rozpadajúci sa domček, uličky pôsobia zanedbane. Do kostola Carmo, pri ktorom sa nachádza kaplnka vyzdobená kosťami, sa dostaneme až na tretí pokus. Do katedrály vôbec.

Faro slúži ako východiskový bod na výlety po národnom parku Rio Formosa. Stačí si vybrať niekoľkohodinovú plavbu pomedzi ostrovy a môžete pozorovať rôzne druhy vtáctva. Obzvlášť sa tu darí bocianom. Kostolné veže, strechy budov, komíny či stĺpy verejného osvetlenia, tam všade vo Fare nájdete bocianie hniezdo. No ak by sa vám nechcelo pozorovať prírodu, môžete tu pozorovať aj vtáky oceľové – letisko sa nachádza len kúsok od mesta a lietadlá nalietavajú na pristátie priamo ponad centrum.

Ďalšou z možností je odviezť sa loďkou na niektorý z ostrovov, napríklad Ilha Barreta (zvaný aj Ilha Deserta) a vychutnať si prázdnu pláž. Najbližší plážoví susedia si deky rozložili tak o sto metrov ďalej. Na tomto ostrove sa nachádza aj najjužnejší bod pevninského Portugalska. Stojí na ňom celkom zaujímavý totem ukazujúci vzdialenosti do jednotlivých miest. A nikomu nevadí, že sa už vlastne nachádza na ostrove a smerom na juh je ešte široká pláž.

Východne od Fara sa nachádza mestečko Tavira. Skrýva úzke uličky, mnoho kostolov a hrad s vnútorným nádvorím pripomínajúcim botanickú záhradu. Cez rieku pretekajúcu mestom sa klenie starý stredoveký most a samotné mesto pôsobí veľmi príjemným dojmom.

V Algarve, podobne ako v celom Portugalsku, si prídu na svoje aj milovníci dobrého jedla. Stačí nájsť nejakú zastrčenú miestnu reštauráciu, kde sa s vami ledva dorozumejú, a namiesto jedálneho lístka vás priamo vyzvú, aby ste sa prišli pozrieť, čo dobrého dnes ponúkajú. A čerstvo ugrilovaným rybám sa veru ťažko odoláva.

Photo: MM&JS

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Celý svet dýcha smrteľne špinavý vzduch, aj Slováci

Nová správa od Svetovej zdravotníckej organizácie odhaduje, že 9 z 10 ľudí žijú v prostredí so znečisteným vzduchom.

DOMOV

Policajné uniformy menia, takto budú vyzerať po novom

Hodnota oblečenia policata bola vlani na úrovni 890 eur.

KOMENTÁRE

Lajčák je náš relevantný kandidát s malými šancami

Vyhliadky Lajčáka nezlepšuje ani Fico u Putina.


Už ste čítali?