Jeseň na Znojemsku

Autor: Mária Madárová | 28.10.2014 o 9:33 | Karma článku: 7,90 | Prečítané:  793x

Malé okresné mestečko na južnej Morave, postavené na vysokom brehu rieky Dyje, je spolu so svojím okolím príjemným cieľom jesenného víkendu.

Turistickým magnetom je znojemské podzemie. Spleť chodieb a miestností rozličnej veľkosti vybudovaná pod stredovekým mestom. Podzemné priestory slúžili ako hospodárske zázemie i útočisko v pohnutých časoch. Dômyselne vybudované chodby, vetracie šachty, vodovod i dymovody umožňovali Znojemčanom prežiť počas útokov na mesto.

Sprievodca nás vedie labyrintom chodieb, ich dĺžka pod mestom dosahuje údajne viac ako 26 kilometrov, no a nejakých 12 ďalších mimo mesta. My prejdeme len čosi okolo kilometra. V podzemných chodbách nechýbajú škriatkovia, stredoveká mučiareň, alchymista či tajomný mních. Navštívime tri podzemné poschodia, štvrté je prístupné len vrámci adrenalínovej prehliadky – v špeciálnom obleku, gumákoch, s čelovkou a prilbou.

A keď vylezieme na denné svetlo, môžeme sa vybrať do uličiek Znojma. Okolo radničnej veže a kostola Svätého Mikuláša až k brehu rieky Dyje. Informácie o kostole či znojemskom hrade nám dodá zaujímavý "zvukový informátor". Stačí zakrútiť kľukou a zvoliť si pamiatku a jazyk. Doteraz som takéto informačné stojany videla len v kostoloch. A na mince.

Neďaleko odtiaľ sa nachádza znojemský hrad. V barokovom zámku je dnes múzeum, na nádvorí stojí Rotunda svätej Kataríny, jedna z najvýznamnejších románskych pamiatok mesta i celej Českej republiky. Kvôli nástenným maľbám vo vnútri, ktoré patria k najstarším v strednej Európe, je vstup do rotundy limitovaný – len pár osôb za hodinu, aj to v závislosti od počasia a vlhkosti. Ale v túto skorú rannú hodinu tu aj tak nie je nikto, kto by nás pustil dovnútra.

Predná časť hradu bola v osemnástom storočí prestavaná na pivovar. Ten však svoju činnosť pred niekoľkými rokmi ukončil. Ostali len chátrajúce industriálne budovy. Ale pivo sa tu kúpiť dá.

Západne od Znojma, pár kilometrov proti prúdu Dyje, navštívime barokový zámok Vranov nad Dyjí. Aj ten sa týči na skale vysoko nad riekou a vynárajúc sa z jesennej hmly pôsobí trochu melancholicky.

A postupujúc ďalej proti prúdu prichádzame k ďalšiemu z hradov v oblasti. Pôvodná stavba pochádza z jedenásteho storočia, no neskôr bol Bítov barokovo prestavaný. Je už podvečer, mimosezónne návštevné hodiny skončili, tak sa aspoň na chvíľku pomotáme po nádvorí, prv než sa zavrie vstupná brána do hradu.

Neďaleko Znojma sa nachádza národný park Podyjí, najmenší národný park u našich západných susedov. Tiahne sa pozdĺž rieky Dyje, ktorá nás neomylne sprevádza počas celého víkendu. Prechádzku začíname v dedinke Čížov. Tá – vlastne ako celá táto oblasť – leží neďaleko rakúskej hranice. Pred viac ako 25 rokmi sa tadiaľto tiahla železná opona medzi východom a západom. Jej časť tu ostala zachovaná – obslužná cesta, zátarasy, plot z ostnatého drôtu i strážna veža. Človek sa nevyhne myšlienke na to, aké to tu asi v minulosti bolo... Pravdepodobne by sme sa tu len tak voľne neprechádzali.

Po turistickom chodníku pokračujeme smerom k Hardeggskej vyhliadke. Vysoko na skale tu stojí altánok s výhľadom na rovnomenné rakúske mestečko na pravom brehu Dyje. O pár minút neskôr zbehneme aj dolu k rieke. Na moste spájajúcom dve krajiny je fotografická výstava o histórii mosta, ktorá je samozrejme spätá s novodobými dejinami oboch krajín. Na fotkách sa striedajú tváre i udalosti – pohraničné stráže, ničenie mostovky, aby náhodou niekto tadiaľto neprešiel, i eufória davu v osemdesiatom deviatom...

A my len tak jednoducho, v tento krásny slnečný jesenný deň, prechádzame do inej krajiny...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kiska, Kaliňák či Matovič. Ako reagujú politici na návrh na rozpustenie ĽSNS

Smer pripomína Adolfa Hitlera, Most-híd hovorí o logickom kroku.

KOMENTÁRE

Dni Islamského štátu sú takmer spočítané, ale teror v Európe nezmizne

Radikálni bojovníci sa vracajú do Európy.


Už ste čítali?